Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Prvé písomné zmienky o obci nachádzame v archívnych materiáloch z roku 1317, keď ju spolu s inými obcami daroval kráľ Karol Róbert do daru gr. Drugethovcom za verné služby kráľovi. Obec v tomto čase sa spomína pod menom Kementze. Po získaní majetkov sa rodina Drugethovcov usadila v Humennom natrvalo a vládla širokému okoliu viac ako 350 rokov. Boli to neobmedzení páni nad osudmi poddaných a vládli tu ako mali králi. K svojmu menu si pripisovali Homonnay, t. j. páni z Humenného.

Počiatky vzniku obce treba hľadať v dávnejšej minulosti. Tento predpoklad potvrdzuje aj dvojité hradisko pri susednej obci Modra n/C., pochádzajúce pravdepodobne z 13. st. , ktoré potvrdzuje zaľudnenosť tejto oblasti. Bližšie zmienky o ňom sa doteraz nenašli, ale je pravdepodobné, že slúžilo na obranu cirošskej doliny pred nepriateľmi. Podľa uvedeného možno právom predpokladať vznik osady Kamenica n/C už v 13. storočí. ( Keď ju panovník daroval rodine Drugethovcov, tak istotne s určitým počtom pôvodných usadlíkov). Veď o jedno storočie neskôr v 1416 roku pri úradnom šetrení medzi šľachticmi Nagymihályi z Tibavy proti Žigmundovi Drugethovi sa spomína už osada pod menom Nagy – Kementze, t. j. Veľká Kamenica, čo znamená, že to už bola obec s väčším počtom obyvateľov. Do druhej polovice 14. storočia možno zaradiť vznik obce Malá Kamenica, t.j. terajšiu Kamienku.

Rodina Drugethovcov – de Homonnay vlastnila Kamenicu n/C až do začiatku 17. Storočia. V tom čase Drugethovci pod vplyvom jezuitského odchovanca Petra Pazmányho prešli z protestantského na katolícke vierovyznanie. Juraj Drugeth bol presvedčený o tom, že najviac prívržencov katolicizmu znovu získa jedine kázaním a vzdelaním. ( Obdobné formy používali pred ním protestanti na presvedčovanie katolíkov ). Táto snaha ho viedla k založeniu jezuitského kolégia – gymnázia v Humennom.

Roku 1612 predkladá svoju žiadosť jezuitovi Klaudiusovi Aguavivovi, ktorý prisľúbil, že kolégium obsadí vhodnými silami. Gróf Juraj Drugeth prisľúbil, že pre profesorov sa postará o vhodné ubytovanie, o výživu a dary zo svojho majetku pre prevádzku školy. O dodržaní sľubu zo strany Drugetha svedčí listina z roku 1613, ktorá znie:

„...My gróf Juraj Drugeth – Humenský, hlavný župan zemplínskej a užskej župy, rytier radu zlatého rúna, kráľovský hlavný čašník, tajný radca, dávame na vedomie prítomnou listinou a na známosť všetkým, ktorých sa to týka, že v našom meste Humennom založíme a postavíme jezuitské kolégium, ktoré doleuvedenými majetkami a príjmami opatríme. Odovzdávame:

Všetok majetok v celom rozsahu so všetkými príjmami, ktorý sa nachádza vo Veľkej Kamenici v župe zemplínskej so všetkými prináležajúcimi pozemkami, ktoré sú obrábané, a aj ktoré nie: ornú pôdu, lúky, pasienky, lazy, mlyny a všetky miestnosti ( prístavby) patriace k nim spolu s desiatkom“.

V tejto súvislosti sa tu spomínajú aj rybníky pri obci, ako aj lesy, z ktorých mohli ťažiť potrebné drevo:

„... aby kolégium bez akýchkoľvek starostí mohlo vykonávať svoje povinnosti a žiť bezstarostne, nariaďujeme, aby riaditeľ nášho humenského majetku do rúk predstaveného kolégia ročne 1 700 florénov bez meškania a zrážok vždy presne poukazoval... Kto by toto nedodržoval, oprávňujeme otcov jezuitov na vyvlastnenie našich majetkov, ktoré sa nachádzajú v Kamienke, Modre n/C, Adidovciach, Chlmci a v Ptičom so všetkými vecami a príslušenstvom, ako aj s príjmami“.

V súvislosti so založením gymnázia Juraj Drugeth v 1616 roku píše svojmu správcovi do Humenného toto: „... aby chudobní žiaci ľahšie si žili, nech mäsiari režú im mäso každý pondelok za dva peniaze ( polovičná cena ). Chudobných žiakov, ktorí nemôžu platiť, nech ubytuje u mešťanov...“.

I keď o 25 rokov neskôr bolo gymnázium prenesené do Užhorodu, majetky v Kamenici n/C aj naďalej zostali v správe jezuitov.

Po zrušení radu jezuitov roku 1773 majetky pripadli znovu potomkom rodiny Drugethovcov. Od nich si tieto odkúpil za 5.000 florénov Ladislav Szirmay, ale už v roku 1813 sa spomína deľba majetkov pre Júliu Csáky, vydanú za Petra Szapáryiho. V tejto súvislosti sa uvádza okrem obce aj majer, alebo osada Huldek.

Posledným vlastníkom bol gróf Gejza Andrassy, ktorý vlastnil aj miestny kaštieľ, vybudovaný Csákyovcami. K obci patril majer Pavlová.

V písomných záznamoch sa spomína mlyn už v roku 1612. Tento bol postavený medzi Kamenicou n/C a Kamienkou na mieste, kde teraz stojí dom A. Kapustníckeho. Podľa ústneho podania bola v minulosti v obci aj papiereň. Neskôr ju zrušili a na tomto mieste zaviedli výrobu dúh na zhotovovanie sudov. Pred 150 rokmi v tomto priestore bol postavený druhý mlyn, ktorý po niekoľkých rekonštrukciách stojí dodnes.

Začiatkom 19. storočia medzi obcami Kamenica n/C a Kamienka vybudovali skujňovací hámor. Táto železiareň vyrábala prevažne len pre miestny trh. V severnom Zemplíne v tom čase boli železiarne aj v Remetských Hámroch, Zemplínskych Hámroch, Belej n/C a vo Vyšnej Jablonke. Časť surového železa sa pre tamojšie pudlovacie pece dovážala niekedy až z okolia Gelnice. Za tých istých podmienok pracovali i hámre v Belej n/C a Kamenici n/C, pričom pre posledný hámor sa surové železo dovážalo až z Abovskej župy, z ktorého sa tu vyrábalo v päťdesiatych rokoch 19. storočia asi 800 vied. Centov tyčového železa ročne. V päťdesiatych rokoch 19. Storočia Zemplínske Hámre a Belá n/C zamestánali 150 robotníkov a v Kamenici n/C bolo zamestnaných 16 robotníkov. V r. 1867 Zemplínske Hámre a Belá n/C zamestnávali 113 robotníkov, z toho pri vysokých peciach a hámroch 82 robotníkov a 21 detí.

Hámor v Kamenici n/C zanikol už počas krízy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a na tomto mieste bola zriadená tehelňa, ktorá okrem tehál vyrábala aj odvodňovacie rúrky pre melioračné potreby Andrassyovcov. Koncom minulého storočia gróf Andrassy v obci vybudoval aj liehovar, ku ktorému patrili do 150 metrov dlhé pivnice. Používali ich aj na uskladňovanie vína, vyrábaného z hrozna miestnych viníc. Hrozno pestovali v priestore Pavlová.

Uplynulé storočia mali veľmi slabý vplyv na rozvoj obce. Až v polovici 19. Storočia boli prijaté zákony na zrušenie poddanských – robotných povinností v celom Uhorsku. Tieto opatrenia sa do praktického života veľmi ťažko presadzovali pre tvrdošijný odpor zemepánov a pre slabú informovanosť ťažkou prácou uťahaného poddaného. Aj obyvatelia tejto obce sa dlhú dobu po oficiálnom zrušení poddanstva nemohli vymaniť z pazúrov zemepánov. Až koncom minulého storočia bolo definitívne zrušené poddanstvo v cirošskej doline. Významnú zásluhu na skutočnom zrušení robotných povinností v Kamenici n/C a na okolí má Marcin Chvostaľ, rodák z Modry n/C, ktorý bol na svoj čas pomerne vzdelaný a svoje názory a požiadavky občanov osobne tlmočil cisárovi Františkovi Jozefovi.

Na dôkaz trvania poddanstva ukázal aj robotné známky, ktoré zemepán dáva poddanému za odpracované dni na pánskom. ( Menovaný zomrel v rodnej obci v 1964 roku. Zaslúžil sa aj o rozvoj robotníckeho hnutia v okrese a po oslobodení sa stal prvým predsedom MNV ).

 

Zdroj: Kronika obce Kamenica nad Cirochou, www.obeckamenicanadcirochou.sk, Kamenica nad Cirochou 650 ročná, LOJAN, Radoslav: História obce Kamenica nad Cirochou.


 

dnes je: 17.9.2019

meniny má: Olympia

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka